Na káve s Not Promising case

Názov hudobnej skupiny neznie na prvý pohľad príliš sľubne. Keď však rozbalia nástroje v maličkej skúšobni – kotolni v areáli dolnokubínskej nemocnice, názov sa stane nepodstatným. A hoci koncertov za rok zatiaľ veľa nemajú, podľa skúšok orchestra, ako zvukové skúšky nazýva basgitarista tejto dolnokubínskej päťky, by sa dali nastaviť aj hodinky. Na naše otázky odpovedal bubeník Vašo First.

 

• Ako vznikla skupina Not Promising Case?

Vznikli sme začiatkom roka 2012 v zložení: Ďuro Pecho basgitara, na bicie hrám ja, no a na gitare hral a spieval Robo Lomaz. Neskôr sa k nám pridal klávesák Samo Vilček, ďalší gitarista Maťo Mázor a spevák Jano “Pupík“ Prílepok. Po nejakom čase nám z časových dôvodov odišli spevák, klávesák a gitarista, takže chvíľu sme to ťahali v trojici s tým, že Robo začal viac spievať. Hľadali sme ďalej a našli sme speváka Josha, ktorý s nami vydržal pomerne krátko, pretože študoval. Oslovil som Lojza Bobčeka, ktorý spočiatku trošku váhal, ale nakoniec súhlasil. Čo čert nechcel, zase sme časom ostali traja. Ja, Lojzo a Ďuro. Čírou náhodou sa mi pred rokom a pol podarilo osloviť Zuzku Palugovú. Z jej príchodom sa nám trošku zjemnil aj náš̌ hudobný́ štýl. Do kapely sa mi podarilo stiahnuť̌ aj druhého gitaristu Miša Pilku. Zistili sme, že jedna gitara je málo.

 

• Kto väčšinou prichádza s nápadmi a novými pesničkami v rámci kapely?

Väčšinu pesničiek, vrátane textov, vytvoril Robo Lomaz. Niektoré skladby sa nám pozdávali tak, že sme si ich nechali aj po jeho odchode. Teraz už robí pesničky aj texty speváčka Zuzka. Musím však povedať, že sa na ich tvorbe podieľame všetci a zvažuje sa každý nápad. Aj toto je spôsob, ako vyvážiť pomer prevzatých a nových vecí, v našom prípade na rovnú polovicu.

 

• Spomenieš si ešte na váš prvý koncert?

Už som spomínal, že sme vznikli v roku 2012. No a v tom istom roku sme sa ako nováčikovia ocitli na veľkom pódiu Rockového záberu.

 

• Pri pohľade na web sa zdá, že mnohé regionálne zoskupenia podceňujú vlastnú propagácia. Chýbajú informácie a nevyužívajú platformy, ktoré ich nič nestoja. Ako je to u vás?

Priznám sa, že až takto som sa nad tým nezamýšľal. Pravdou však je, že by sme mohli na sebe v tomto smere popracovať trošku viac. Niektoré české skupiny by nám mohli byť v tomto smere dobrým príkladom. Funguje tam niečo ako deľba práce v rámci kapely. Jeden sa stará o termíny koncertov, druhý má pod palcom internet a sociálne siete, tretí má na starosti predaj hudobných nosičov a podobne. Možno by toto bola cesta, ako sa dostať do širšieho povedomia poslucháčov.

 

• Na vašom hudobnom profile sme našli niekoľko demonahrávok. Neuvažujete o limitovanom CD, ktoré by ste rozpredali medzi kamarátov a známych?

Kedysi sme nad tým aj uvažovali. Z časových a personálnych dôvodov sme tento zámer nezrealizovali. Ale určite sa o tom v kapele ešte porozprávame. Ak by to nebolo o CD, tak by sme niečo pridali na internet. Treba kráčať s dobou.

 

Boris Hrudál, autor je hudobný recenzent

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*